Televíziám ide hlavne o sledovanosť
Ale ako ju zvýšiť? Osvedčeným prostriedkom je najmä povzbudzovanie nízkych pudov v človeku. Pozorný divák už dávno zistil, ako si televízne spoločnosti predstavujú boj o čo najvyššiu sledovanosť. V prvom rade je potrebné zabezpečiť, aby sa na obrazovke objavilo čo najviac pekných a čo najúspornejšie odetých ľudí. To je prvoradé. Ďalej k tomu treba dať aspoň aký taký dej, najlepšie s vytvorením napätia povzbudzujúceho nedočkavosť u divákov, kedy sa už konečne hlavní protagonisti stretnú a strhnú zo seba všetko šatstvo. Ďalší scenár zvyknú ozdobiť tromfy typu – zosmiešnenie konkurenta v boji o vyhliadnutú krásku, pästný súboj svalnatých chlapov, prípadne svižná strieľačka.
Aký je trend v posledných desaťročiach? A kde to má vlastne skončiť?
Naše najsledovanejšie televízne KANÁLY (ozaj výstižné slovo), ktoré u nás po 89. roku vlastnia americké spoločnosti, nám púšťajú vraj to, čo chceme. Zrejme vychádzajú z vkusu v ich domovine. Takže normou sa stáva, že aj pred 20. hodinou sa v rôznych tolkšou, zábavných programoch a najmä v seriáloch vyskytujú oplzlé reči, obnažené ženy prípadne násilie či vraždy.
Po 20.hodine už dnes pomaly padajú akékoľvek zábrany. Televízie nám chcú vnútiť, že je absolútne normálne a prirodzené sledovať súloženie cudzích ľudí, zabíjanie buď pomocou rezných alebo strelných zbraní, alebo sledovať, ako prebieha úkon užitia drogy a podobne. Nechcem radšej ďalej rozoberať, čo všetko má byť pre dnešnú civilizáciu ešte normálne.
Povzbudzovanie k nevere
Sprievodným javom sledovania televízie je nevera. Veď čo v skutočnosti počas trvania manželstva znamená sledovanie polonahých či nahých žien (rozdiely sú čoraz viac zanedbateľné) na televíznej obrazovke? Ak sa nad tým naozaj úprimne zamyslíme, musíme uznať, že ide v podstate o neveru. Je azda žiaduce, aby sa partneri v manželstve neobmedzovali a pri každej možnosti si pokojne prezerali nahé telo cudzieho človeka? Ohodnocovali, prípadne porovnávali jeho telesné proporcie s partnerovými?
Hoci je žiarlivosť pomerne rozšírenou vlastnosťou, sledovanie sporo odetých herečiek, hercov si väčšinou partneri tolerujú. Ale tento dej možno pokojne porovnať s predstavou, ako náš partner cez okno pravidelne pozoruje pekne vyvinutú susedku, suseda v plavkách. Neprekážalo by nám to? Že sa s tou herečkou, hercom predsa nikdy nestretne, je zrejme argument väčšiny ľudí. Skutočne?
A čo deti?
Že sa deti psychicky vyvíjajú aj tým, že priam nasávajú vnemy a podnety z okolia a teda aj z televízneho vysielania, je všeobecne známe. Čo je na tom, že dnešné programy ich formujú, aby uverili, že v živote je najdôležitejšie byť prefíkaný, zarábať čo najviac a najmä mať bohatý sexuálny život?
Mávneme nad tým rukou? Veď nech sa deti poučia? Taký je život? Veru, tak si ho asi máme podľa väčšiny tvorcov televíznych programov predstavovať. Ide aj o predstavu tých, lepšie povedané toho, kto je v pozadí za tým všetkým. On si praje, aby to tak bolo. A zatiaľ sa mu, zdá sa, jeho priania plnia. Veď v televíznom biznise už nie sú takmer žiadne mantinely.
Anonymný autor v spolupráci s L.L.
