Absolútne nič v prírode nefunguje samočinne, akosi samo od seba, ako sa nazdávame. O každú konkrétnu činnosť vo veľkom prírodnom dianí sa stará nejaký, celkom konkrétny druh prírodných bytostí. O vodstvo sa starajú víly, rusalky a vodníci. O kvety a rastliny elfovia, o horniny a pôdu gnómovia a tak ďalej a tak ďalej. Ľudia minulých dôb ich naozaj videli a ich rozprávky a povesti čerpajú práve z tejto skúsenosti a sú preto postavené na celkom reálnom základe. I dnes existujú ľudia, ktoré tieto bytosti môžu vidieť a vnímať, avšak dnes sú to už naozaj iba jednotlivci, kým v minulosti to bol jav viac menej všeobecný.
Ďalej ale existujú i bytosti hierarchicky vyššie stojace, majúce na starosti väčšie prírodné celky, alebo väčšie prírodné diania. Každé pohorie má napríklad svojho hlavného bytostného a taktiež i každá rieka. A ak ideme ešte ďalej, existujú potom i bytosti živlov. Napríklad bytostný ohňa – Gréci ho nazývali Hefaistos, bytostný všetkých morí – Rimania ho nazvali Neptún, bytostný bleskov a hromov – známy slovanský Perún a tak ďalej.
Na najvyššom vrchole celej hierarchickej štruktúry stojí ich vládca – Grékmi nazvaný Zeus a Rimanmi zase Jupiter, prebývajúci na hore Olymp. Starí Germáni zase nazvali túto horu Vallhalou.
Ďalej napríklad i každá cnosť je zastúpená určitou konkrétnou bytosťou. Trebárs múdrosť stelesňovala Grécka Athena.
Dávne národy tieto bytosti vskutku vnímali a každý z nich si ich pomenoval rôznymi, vlastnými menami. A keďže v tej dobe to bolo to najvyššie, čo mohli ľudia vidieť a vnímať, nazvali tieto bytosti jednoducho bohmi. V skutočnosti to však nie sú žiadni bohovia, ale služobníci, v prírodnom dianí verne naplňujúci Vôľu Božiu. Práve vďaka ich vernej službe bezchybne funguje celé toto obrovské stvorenie.
Všetok nesúlad a disharmóniu, ktoré sa v súčasnosti vo stvorení nachádzajú doň vniesol iba človek a to svojou odtrhnutosťou od prírody a tým zároveň i stratou vnímania prírodných bytostí, ktoré mohli a stále ešte sú schopné viesť ľudí správnym smerom, čiže k životu v súlade s prírodou.
Hlavnou a tou najhlbšou príčinou tejto ľudskej odtrhnutosti je však odvrátenie sa od poznania rešpektovania skutočnej Vôle Božej! Ľudia už po stáročia kráčajú iba cestami vlastnej vôle, čím spôsobujú veľké zlo prírode, ale aj sebe samým.
Ak sa to však v dohľadnej dobe nezmení, bytostné sily, spravujúce a ovládajúce všetko dianie v prírode, v spätnom účinku nakoniec zmätú svojvoľný ľudský druh z tejto planéty. Zostať na nej budú môcť iba jednotlivci, ochotní žiť v súlade a harmónii s prírodou a teda i s bytosťami, ktoré ju spravujú a zároveň v súlade so skutočnou Božou Vôľou – v súlade so Zákonmi, panujúcimi v tomto stvorení!
L.L., sympatizant Slovenského občianskeho združenia pre posilňovanie mravov a ľudskosti